Prinášame Vám celé znenie hromadnej pripomienky. Prosíme Vás o podporu, vďaka!
SAOPP – Slovenská asociácia na ochranu práv poškodených, občianske združenie
PRIPOMIENKA
ÚVOD
Návrhom zákona, ktorý predkladá Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 252 zo 6. apríla 2022 úloha B.3., sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej tiež ako „ZPZP“) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Z predkladacej a dôvodovej správy návrhu zákona – všeobecnej časti – je zrejmé, že cieľom návrhu zákona je implementácia Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2118 z 24. novembra 2021, ktorou sa mení smernica 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti a ktorej implementáciu do právneho poriadku Slovenskej republiky má za cieľ zabezpečiť predkladaný návrh zákona.
V predkladacej správe sa uvádza, že predložený návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
– – –
Napriek tomu, že súčasťou návrhu zákona majú byť aj legislatívne úpravy na základe podnetov z aplikačnej praxe, ktorých cieľom je zlepšiť fungovanie systému PZP a zvýšiť ochranu poškodených osôb v dôsledku nehody spôsobenej motorovým vozidlom, predložený návrh zákona nereflektuje na všetky a hlavne nie na zásadné problémy v aplikačnej praxi, nie je v úplnom súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, najmä nie s aktuálnymi nálezmi ústavného súdu, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, či aktuálne aplikovanou judikatúrou slovenských súdov, pričom nie je v úplnom súlade ani s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Nakoľko dlhodobo dochádza k nesúladu medzi právom Európskej únie a aktuálne stále platným znením zákona rovnako ako aj samotným návrhom zákona tímom odborníkom bol pripravený sumár ZÁSADNÝCH PRIPOMIENOK, ktoré predkladateľ považuje za vhodné, najmä v prospech poškodených ako aj samotných poistených, aby si predkladateľ osvojil tento návrh.
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA:
K bodom 1 až 3. návrhu
Návrh na zmenu textu § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 takto:
g) „poškodený“ je každá osoba, ktorá má nárok na náhradu, pokiaľ ide o akúkoľvek stratu alebo ujmu spôsobenú vozidlami;“.
Odôvodnenie
Všetky doterajšie novely zákona č. 381/2001 Z. z. vychádzali z preferencie záujmov poisťovne na úkor záujmov poškodených a poistených. Samotný zákon poškodeným a poisteným ukladá povinnosti, aby sa v rovnakej miere venoval povinnostiam poisťovne. Na rozdiel od toho smernice 2009/103/ES a 2021/2118 upozorňujú na povinnosť členského štátu zakotviť do svojej právnej úpravy princíp ochrany poškodeného. Návrh zákona toto nereflektuje a do ustanovenia § 2 zo smernice 2021/2118 neprevzal ani nové vymedzenie pojmu „poškodený“ a ponechal v ňom doterajšiu definíciu.
V rozpore so smernicou návrh zákona vychádza z užšieho vymedzenia pojmu poškodený. Medzi doterajšou definíciou poškodeného v zákone a textáciou cit. smernice sú zásadné rozdielny. Z porovnania citácie uvedených ustanovení vyplýva, že zákon č. 381/2001 Z. z. vychádza z užšieho vymedzenia pojmu poškodeného:
- aktuálne znenie zákona za poškodeného považuje iba osobu, ktorá priamo utrpela ujmu prevádzkou vozidla, nie „každú osobu, ktorá má právo na náhradu“ ako uvádza smernica (už dnes sa z PZP hradí aj ujme sekundárnych obetí ako sú blízke osoby, osoby, ktorým usmrtený poskytoval za života výživu, osoby, ktoré vynaložil náklady na liečenie alebo pohreb poškodeného);
- smernica spomína „akúkoľvek stratu alebo ujmu“; naproti tomu zákon č. 381/2001 Z. z. v platnom znení odkazuje na svoju vlastnú úpravu vymedzenia rozsahu škody, teda vlastne odkazuje na ustanovenie § 4 ods. 2 zákona (pripomienky k tomuto ustanoveniu pozri ďalej). V skutočnosti sa rozsah nárokov poškodeného na náhradu škody (ujmy) riadi priamo Občianskym zákonníkom, nie zákonom č. 381/2001 Z. z. (zákon č. 381/2001 Z. z. nesmie podľa aktuálnej judikatúry Súdneho dvora obmedziť nároky poškodeného, ktoré mu vyplývajú z občianskoprávnej úpravy; môže iba obmedziť rozsah poistného krytia, nie nároky poškodeného na náhradu škody!).
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA:
K bodu 6. návrhu
V tomto bode sa navrhuje vypustenie ustanovenia § 3 ods. 3 zákona, ktoré upravuje moment vzniku povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu. S návrhom na vypustenie tohto ustanovenia nesúhlasíme.
Odôvodnenie
Ide o dôležité ustanovenie vzhľadom na to, že ide o povinné zmluvné poistenie. Iné zákony, ktoré upravujú povinné zmluvné poistenie viažu splnenie povinnosti k určitej udalosti (napr. moment zápisu do komory, moment udelenia licencie). Nevidíme žiadny racionálny dôvod, aby sa ustanovenie § 3 ods. 3 zo zákona vypustilo. Vzhľadom na princíp právnej istoty navrhujeme ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. v pôvodnom znení.
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA:
Návrh na zmenu znenia § 4 ods. 2 zákona
Ustanovenie § 4 ods. 2 zákona navrhujeme zmeniť takto: „Poistený má z poistenie zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému ním uplatnené a preukázané nároky na náhradu akejkoľvek škody a ujmy, ktorú spôsobil prevádzkou poisteného motorového vozidla.“
Odôvodnenie
Navrhované znenie zodpovedá vymedzeniu pojmu poškodený v čl. 1 bodu 2 smernice 2021/2118. Zmena dikcie § 4 ods. 2 zákona je nevyhnutná, lebo ide už o neživé a neaktuálne ustanovenie, ktoré je v rozpore s Občianskym zákonníkom. Toto ustanovenie bolo ešte v r. 2001 mechanicky prevzaté z vyhlášky č. 423/1991 Zb. o zákonnom poistení (§ 3 ods. 1) a v súčasnej je prekonané nielen vzhľadom na aktuálnu judikatúru, ale už aj vzhľadom na vyššie uvedené širšie vymedzenie poškodeného v čl. 1 bodu 2 smernice 2021/2118. Konkrétne dôvody na zmenu § 4 ods. 2 zákona sú nasledovné:
- ustanovenie umožňuje hradiť z PZP „škodu na veci a ujmy na zdraví“; naproti tomu v poisťovacej praxi sa poškodeným hradia okrem škody na veciach bežne hradí akákoľvek majetková ujma, ale aj nemajetková škoda (toto širšie vymedzenie zodpovedá nielen smernici, ale aj aktuálnej judikatúre Súdneho dvora EÚ a Ústavného súdu SR),
- v prípade materiálnej škody sa poškodenému z PZP hradia poisťovne nielen škody na veciach, ale aj napr. náklady za odťah nepojazdného vozidla, náhrada nákladov na prenájom náhradného vozidla za dobu opravy – v týchto prípadoch nejde o škodu na veciach);
- podľa § 4 ods. 2 písm. b) sa má poškodenému hradiť aj škoda, ktorá vznikla v dôsledku odcudzenia alebo straty veci; toto ustanovenie je v rozpore s ustanovením § 430 OZ, podľa ktorého prevádzkovateľ vozidla za také škody zodpovedá iba v prípade, ak „fyzická osoba pri poškodení stratila možnosť veci opatrovať“; túto podmienku zákon č. 381/2001 Z. z. neuvádza (na rozdiel od českého zákona);
- ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. nereaguje na to, že zvieratá sa podľa Občianskeho zákonníka už niekoľko rokov nepovažujú za veci, ale z PZP sa už dnes hradia náklady vynaložené na liečenie zraneného zvieraťa a v prípade ich usmrtenia aj náklady s tým spojené;
Z uvedených dôvodov navrhujeme namiesto kazuistickej úpravy zakotviť všeobecnú úpravu, podľa ktorej je poisťovateľ povinný v rozsahu poistného krytia nahradiť poškodenému akúkoľvek škodu na majetku, ujmu na zdraví a pod., ak poistený za takú škodu (ujmu) podľa zákona zodpovedá.
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA:
Navrhujeme doplniť § 4 ods. 2 písm. c) zákona takto: „Ak poisťovateľ podľa § 11 ods. 5 ustanovení poistenému právneho zástupcu, je povinný znášať účelne vynaložené náklady na jeho právne zastupovanie; tieto trovy je povinný znášať vždy, ak sa v prípade žaloby proti poistnému odmietne súdneho konania zúčastniť.“
Odôvodnenie
Podľa aktuálneho znenia§ 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z. sa trovy právneho zastúpenia hradia iba poškodenému, nie poistenému, hoci samotný zákon uvádza, že poisťovateľ môže poistenému na jeho žiadosť ustanoviť právneho zástupcu (§ 10 ods. 5 zákona), ale nič nehovorí, o tom, kto bude v takom prípade znášať náklady právneho zastúpenia. Niektoré poisťovne túto medzeru v zákone riešia tak, že v poistných podmienkach sa zaväzujú uhradiť trovy právneho zastúpenia poisteného, ale iba do určitej výšky; iné poisťovne takú úpravu nemajú. Tento problém ja aktuálny v prípade trestného konania proti poistenému, ak si poškodení uplatnia v tomto (adhéznom) konaní nárok na náhradu škody. Trovy právneho zastúpenia poisteného by mal poisťovateľ znášať vždy, keď sa voči nárokom poškodeného správa pasívne a poškodený žalobu podá iba proti poistenému a poisťovateľ sa odmietne takéhoto konania zúčastniť.
Trovy právneho zastúpenia poisteného by mal poisťovateľ znášať najmä v prípade keď obaja účastníci dopravnej nehody sú pre prípad zodpovednosti za škodu poistení u toho istého poisťovateľ alebo keď účastníkov nehody poistili síce rôzni poisťovatelia, však tí sú navzájom majetkovo prepojení alebo obe poisťovne sú dcérskymi spoločnosťami tej istej materskej spoločnosti.
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA:
Navrhujeme zmenu dikcie § 4 ods. 5 zákona vo veci konkurencie poistných krytí. Zmeniť slovné spojenie „poistné plnenie“ na „poistné krytie“.
Odôvodnenie
Do ustanovenia § 4 ods. 5 zákona bol zle transponovaný čl. 14 písm. b) smernice 2009/103/ES. Podľa § 4 ods. 5 zákona, ak ide o škodu spôsobenú prevádzkou tuzemského motorového vozidla na území iného členského štátu, poškodenému sa poskytne poistné plnenie v rozsahu poistenia zodpovednosti podľa právnych predpisov členského štátu, na ktorého území bola škoda spôsobená, ak sa podľa tohto zákona alebo na základe poistnej zmluvy neposkytuje poistné plnenie v širšom rozsahu.
Podľa čl. 14 písm. b) smernice 2009/103/ES na rozdiel od ustanovenia § 4 ods. 5 ZPZP nehovorí o konkurencii „poistných plnení“, ale o konkurencii „poistných krytí“. Medzi týmito pojmami sú zásadné rozdiely. Zatiaľ čo úpravu poistného plnení poisťovateľa upravuje § 4 ods. 2 ZPZP, rozsah poistného krytia vyplýva z ustanovenia § 7 ZPZP, ktoré upravuje limity poistného plnenia a z ustanovenia § 5 ZPZP, ktoré ustanovuje prípady, na ktoré sa poistné krytie nevzťahuje (výluky z poistenia). Ide teda o dve rozdielne skutočnosti z čoho vyplýva úsudok, že slovenský zákonodarca vyššie citované ustanovenie smernice transponoval do slovenského právneho poriadku nepresne.
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA:
Návrh na zmenu znenia § 5 ods. 1 písm. e) zákona, pokiaľ ide o výluku z poistného krytia ohľadom škôd spôsobených pri motoristických pretekoch.
Odôvodnenie
Do návrhu zákona nebol transponovaný čl. 3 písm. b) smernice 2021/2118 Podľa bodu 11 recitálu uvedenej smernice by sa výluka, tak ako ju uvádza i ustanovenie § 5 ods. 1 písm. e) zákona, mala uplatňovať iba „vtedy, keď členský štát zabezpečí, aby organizátor podujatia alebo činnosti alebo akákoľvek iná strana uzatvorili alternatívne poistenie alebo poskytli inú záruku pokrývajúcu škodu spôsobenú ktorejkoľvek tretej strane vrátane divákov a ostatných okolostojacich osôb, ale nie nevyhnutne škodu spôsobenú zúčastneným vodičom a ich vozidlám. Pokiaľ organizátori alebo iné strany neuzavreli ako podmienku tejto výnimky alternatívne poistenie alebo neposkytli inú záruku, táto škoda by s možnou výnimkou škody spôsobenej zúčastneným vodičom a ich vozidlám mala byť krytá v súlade so smernicou 2009/103/ES.
Bod 12 recitálu: „S cieľom neznížiť ochranu poskytovanú smernicou 2009/103/ES by členské štáty mali zabezpečiť, aby v prípade podujatí a činností motoristického športu, ktoré sú v súlade s ich vnútroštátnym právom povolené a ktoré sú oprávnené pre uvedenú výnimku, poškodení boli za takúto škodu odškodnení spôsobom, ktorý je čo najbližšie k spôsobu, akým by boli odškodnení podľa smernice 2009/103/ES.“
Podľa čl. 3 smernice 2021/2118 „Táto smernica sa nevzťahuje na prevádzku vozidla na podujatiach a činnostiach motoristického športu vrátane pretekov, súťaží, tréningov, skúšok a predvádzaní vo vyhradenej a vymedzenej oblasti v členskom štáte, keď tento členský štát zabezpečí, aby organizátor podujatia alebo činnosti alebo akákoľvek iná strana uzatvorili alternatívne poistenie alebo poskytli inú záruku pokrývajúcu škodu spôsobenú ktorejkoľvek tretej strane vrátane divákov a ostatných okolostojacich osôb, ale nie nevyhnutne škodu spôsobenú zúčastneným vodičom a ich vozidlám.“
Zo smernice teda vyplýva, že výluka z poistného krytia vo vzťahu ku škodám na motoristických podujatiach je podmienená zavedením právnej úpravy, na základe ktorej sa organizátorom pretekov zákonom uloží povinnosť uzavrieť rovnocenné krytie škôd pri pretekoch, ako keby vozidlá poistené, keby sa na ne vzťahovalo PZP (v takom prípade môže v zákone č. 381/2001 Z. z. ponechať výluku z poistenia). Ak štát túto podmienku nesplní, v zákone o PZP nesmie byť žiadna výluka vo vzťahu k takto spôsobeným škodám.
V návrhu na zmenu zákona č. 381/2001 Z. z. sa ani jedno z uvedených riešení nenachádza!
Z návrhu novely zákona č. 381/2001 Z. z. nevyplýva žiadna alternatívne riešenie k možným škodám, ktoré vznikajú z motoristických pretekov vo vzťahu k poistnému krytiu z PZP a ani organizátorom pretekov zo zákona č. 381/2001 Z. z. ani z iného zákona nie je uložená povinnosť mať rovnocenné poistné krytie. Z toho vyplýva, že ak zákonodarca nechce v tomto smere zaviesť osobitnú úpravu, potom by sa škody pri motoristických pretekoch mali kryť z PZP. V opačnom prípade sa platné ustanovenie § 5 ods. 1 písm. e) zákona dostáva do rozporu so smernicou 2021/2118.
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA:
Návrh na vypustenie § 5 ods. 1 písm. g) zákona – škody spôsobené pracovnou činnosťou vozidla
Odôvodnenie
V návrhu k § 2 písm. r) zákona bol z čl. 1 bodu 1a smernice 2021/2018 prevzatý pojem „prevádza vozidla“. Táto definícia vychádza z troch rozsudkov Súdneho dvora EÚ. Dôležitým momentom tejto definície je termín „akékoľvek používanie motorového“. Zákonodarca toto vymedzenie však nepremietol do ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., konkrétne do ustanovenia § 5 písm. g), podľa ktorého PZP nekryje škody spôsobené pracovnou činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja. Takú výluku neobsahuje žiadny iný podobný zákon a neobsahuje ho už ani návrh českého zákona o PZP.
Ustanovenie § 5 ods. 1 písm. g) zákona je v rozpore s novou definíciou prevádzky motorového vozidla uvedeného v § 2 písm. r). Takú výluku už neobsahuje ani návrh českého zákona. Aktuálna úprava tejto výluky je v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora EÚ z 28. novembra 2017 vo veci C‑514/16, ktorá súvisí s konaním: Isabel Maria Pinheiro Vieira Rodrigues de Andrade a spol. v. Companhia de Seguros de Ramos Reais SA Súdne dvor EÚ uviedol: „Článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti sa má vykladať v tom zmysle, že pod pojem „prevádzka vozidiel“ uvedený v tomto ustanovení nepatrí situácia, v ktorej bol poľnohospodársky traktor zapojený do nehody, hoci jeho hlavná funkcia v momente vzniku tejto nehody spočívala v tom, že neslúžil ako dopravný prostriedok, ale ako pracovný stroj generoval hybnú silu potrebnú na pohon pumpy herbicídneho postrekovača.“
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA:
Návrh na vypustenie § 5 ods. 1 písm. j) zákona – škody spôsobené pri teroristickom útoku
Odôvodnenie
V súčasnom období sa pomerne často vyskytujú prípady, keď sa vozidlo používa pri teroristickom útoku ako zbraň na zbíjanie alebo zranenie veľkého počtu ľudí. Zákon č. 381/2001 Z. z. poistnú ochranu pre obete takých útokov neposkytuje. Uvedená výluka bola daná do zákona v dôsledku lobingu zaisťovateľov prostredníctvom zákona č. 188/2006 Z. z. V dôvodovej správe k uvedenému ustanoveniu sa výslovne uvádza: „Na základe požiadavky zaisťovateľov sa navrhuje doplniť výluky z povinného zmluvného poistenia o novú výluku, týkajúcu sa vojnových udalostí a terorizmu, čo je inak obvyklé aj v zmluvnom poistní zodpovednosti. Výluka sa týka škôd, kedy teroristický čin alebo vojnová udalosť má priamu súvislosť s prevádzkou motorového vozidla.“ Okrem SR je taká výluka iba v českom a maďarskom zákone
Vo väčšine členských štátov sa s podobnou výlukou o vzťahu k poistnému krytiu ako je uvedená v § 5 ods. 1 písm. j) ZPZP v poistných zmluvách síce počíta, ale na druhej strane sa obetiam teroristického činu zabezpečuje účinná ochrana prostredníctvom poistného garančného fondu. S takýmto riešením počíta i smernica 2021/2118/EÚ, ktorá v bode č. 9 recitálu uvádza: „V niektorých členských štátoch existujú ustanovenia týkajúce sa použitia vozidiel ako prostriedku úmyselného spôsobenia ujmy na zdraví alebo škody na majetku. V prípade najzávažnejších trestných činov by členské štáty mali mať možnosť pokračovať vo svojej právnej praxi vylučovať takúto škodu z povinného poistenia motorových vozidiel alebo vymáhať sumu poistného plnenia, ktorá sa vypláca poškodeným, od osôb zodpovedných za túto ujmu alebo škodu. S cieľom neznížiť ochranu poskytovanú smernicou 2009/103/ES by sa však takáto právna prax mala povoliť len vtedy, ak členský štát zabezpečí, aby poškodení v takýchto prípadoch boli za takúto škodu odškodnení spôsobom, ktorý je čo najbližšie k spôsobu, akým by boli odškodnení podľa smernice 2009/103/ES. Pokiaľ členský štát nestanovil takýto kompenzačný mechanizmus alebo záruku, ktorými sa poškodeným zabezpečuje odškodnenie za takúto škodu spôsobom, ktorý je čo najbližšie k spôsobu, akým by boli odškodnení podľa smernice 2009/103/ES, mala by byť takáto škoda v súlade s uvedenou smernicou krytá.“
Návrh novely zákona č. 381/2001 Z. z. problém vôbec nerieši!
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA:
Návrh na úpravu § 5 ods. 2 zákona – právo poisťovateľa znížiť alebo odmietnuť plnenie. Ods. 2 navrhujeme v znení:
Ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ je oprávnený plnenie, ktoré poskytol poškodenému za poisteného, sčasti alebo úplne odmietnuť podľa podmienok ustanovených osobitným predpisom. Poisťovateľ nemá právo znížiť plnenie, ktoré vypláca „poškodenému“ za poisteného; sumu, o ktorú poistiteľ takto nemohol svoje plnenie znížiť „poškodenému“, je poistený povinný uhradiť poisťovni.
Odôvodnenie
Ustanovenie § 5 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. ide proti záujmom poškodených a je v rozpore s Občianskym zákonníkom, duchom smerníc 2009/103/ES a 2021/2118, ako aj judikatúrou Súdneho dvora. Podľa tohto ustanovenia platí, že
(2) Ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ je oprávnený plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť, ak poistený
a) bez súhlasu poisťovateľa uzná povinnosť nahradiť škodu alebo jej časť nad rámec poistného plnenia, ktoré by inak poisťovateľ bol povinný poskytnúť podľa tohto zákona,
b) sa zaviaže uhradiť premlčanú pohľadávku,
c) neposkytne poisťovateľovi potrebnú súčinnosť v súdnom konaní.
Pokiaľ ide občianskoprávnu úpravu, ktorá vo vzťahu k zákonu č. 381/2001 Z. z. platí subsidiárne (§ 1 ods. 2), tá narozdiel od zákona č. 381/2001 Z. z. v prípade všeobecného poistenia zodpovednosti za škodu poisťovateľovi za obdobných situácií ako sú uvedené v § 5 ods. 2 ZPZP (porovnaj § 799 ods. 1 a 2 OZ) poisťovniam zakazuje v prípade protiprávneho konania poisteného obmedziť poistné plnenie poškodenému. Podľa § 799 ods. 3 OZ platí, že poisťovateľ má vo všeobecnosti právo poistné plnenie znížiť v prípadoch, keď poistený porušil svoje povinnosti, ktoré boli dohodnuté v poistnej zmluve alebo ktoré sú v Občianskom zákonníku alebo poistných podmienkach ustanovené (§ 799 ods. 1 OZ), ak malo toto porušenie podstatný vplyv na rozsah následkov poistnej udalosti. Ale podľa všeobecnej úpravy poistenia zodpovednosti nemá poisťovateľ právo poistné plnenie v prípade porušenia povinností poistného uvedených § 799 ods. 3 OZ znížiť a vonkoncom už odmietnuť plnenie vyplatené poškodenému (§ 825 OZ). V takom prípade má poisťovateľ nanajvýš právo, aby od poisteného mohol takto znížené plnenie vymáhať. Zákonodarca zakotvil do ustanovenia § 825 OZ princíp ochrany poškodeného. Ten by však mal ešte vo väčšej miere platiť vo vzťahu k PZP; obete dopravných nehôd nemôžu byť rukojemníkmi poisteného ani poisťovateľa v prípade, že poistený poruší niektorú zo svojich povinnosti uvedených v § 5 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.
Vyššie citované smernice vychádzajú z princípu ochrany poškodeného. Podľa bodu 15 recitálu k smernici 2009/103/ES. Je v záujme poškodených, aby boli účinky určitých výnimiek obmedzené na vzťah medzi poisťovateľom a osobou zodpovednou za nehodu. Z toho vyplýva, že porušenie povinností poisteným vo vzťahu k poisťovni, nemožno prenášať na ťarchu poškodeného!
Rovnako možno odkázať na judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá prikazuje poisťovateľovi poskytnúť poškodenému poistné plnenie aj v prípade, keď je poistná zmluva medzi poisťovňou a poisteným neplatná. Pozri k tomu bližšierozsudok z 1. decembra 2011, Churchill Insurance Company Limited a Evans, C‑442/10, ďalej rozsudok vo veci C‑287/16, ktorá súvisí s konaním Fidelidade ‑ Companhia de Seguros SA proti Caisse Suisse de Compensation, Fundo de Garantia Automóvel a spol. alebo rozsudok pozri rozsudok z 1. decembra 2011, Churchill Insurance Company Limited a Evans, C‑442/10. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 5 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. porušuje princíp ochrany poškodeného a je v rozpore s únijným právom.
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA:
Návrh na doplnenie znenia § 9 ods. 4 zákona za súčasný text:
„V prípade platenia poistného formou splátok zanikne poistenie nezaplatením zostávajúcej časti poistného do jedného mesiaca od splatnosti ktorejkoľvek dohodnutej splátky v rámci príslušného poistného obdobia, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov.“
Odôvodnenie
Aktuálne ustanovenie pripúšťa zánik poistenia v prípade jeho neuhradenia tak, že ak toto nie je uhradené najneskôr do mesiaca po splatnosti, uplynutím tejto lehoty poistenie zanikne. Prax ukazuje, že sa tento princíp používa v prípade, ak ide o zmluvy s ročnou frekvenciou platenia poistného. V prípade zmlúv kde bola dohodnutá úhrada poistného v področných splátkach sa stáva, že v prípade neuhradenia poistenie zaniká, ale až uplynutím lehoty mesiac po neuhradení poslednej splátky poistného. Znamená to, že u zmlúv s kvartálnou frekvenciou platenia poistného, môže takáto zmluva, v prípade neuhradenia poistného, zaniknúť až uplynutím 10 mesiacov od jej výročného dňa (posledná splátka poistného je splatná začiatkom 10. mesiaca a jej neuhradením poistenie do mesiaca od splatnosti zanikne). V prípade polročnej frekvencie platenia poistného by takto poistenie zaniklo uplynutím 7. mesiaca od výročia poistenia.
Ak poistenie zaniklo pre neuhradenie poistného (čo ZPZP umožňuje) a poistník dojednal zároveň iné, nové PZP, vystavuje sa riziku, že má v danom čase dve platné PZP. Jedno, o ktorom vie a má oň záujem a jedno, o ktorom sa domnieva, že zaniklo neuhradením poistného a uplynutím príslušnej lehoty.
Úpravou a doplnením návrhu do ustanovenia zákona prihliadame na ochranu finančného spotrebiteľa a zmiernenie jeho, v tomto prípade, nevýhodného postavenia. Ak si finančný spotrebiteľ mysli, že zmluva PZP zanikla neuhradením poistného v zmysle zákona, nie je prípustné, aby táto trvala naďalej, bez jeho vedomia a informácie o tomto stave.
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA:
Návrh na doplnenie znenia § 10 ods. 1 zákona:
„Poistený je povinný písomne alebo elektronicky oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti“
Návrh na doplnenie znenia § 18 ods. 1 zákona:
„Pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe zelenú kartu, ktorú je povinný na výzvu príslušníka Policajného zboru predložiť v tlačenej alebo elektronickej forme; ak bolo dojednané poistenie podľa § 14, je túto skutočnosť vodič povinný preukázať.“
Odôvodnenie
Účastníci na trhu PZP (poisťovne, poistení, poškodení) i zúčastnené orgány štátnej správy a verejnej služby dnes preferujú a sami iniciujú aj elektronickú formu komunikácie, pričom aktuálne znenie ZPZP vyžaduje vo viacerých ustanoveniach len písomnú formu. Pri „oznámení škodovej udalosti“ tak v praxi dochádza ku kolízii so súčasným znením a požiadavkou ZPZP pri ohlásení poistnej udalosti (vyžaduje písomnú formu), ak nastane výsostne v elektronickej forme.
Rovnako Polícia SR má dnes možnosť overiť si elektronickým spôsobom platnosť PZP.
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA:
Navrhujeme z § 11 ods. 2 zákona vypustiť slovo „a zavinení“
Odôvodnenie
Podľa citovaného ustanovenia tlačivo vydané poisťovateľovi má obsahovať aj údaj o „zavinení“. V skutočnosti toto tlačivo „Správa o nehode“ taký údaj nesmie obsahovať. V praxi ide o slovenskú verziu tlačiva „European accident report“, ktoré sa už roky používa na európskom poistnom trhu. Autorské práva k formátu a obsahu tohto tlačiva má Európska asociácia poisťovní (predtým Comité Européen des Assurances – CEA). Toto tlačivo bolo vytvorené pre uplatnenie nárokov na náhradu škody pri všetkých dopravných nehodách, ku ktorým dôjde na území členských štátov asociácie. Na origináli tohto tlačiva sa uvádza, že ide o copyright Európskej asociácie poisťovní a každá zmena formy alebo obsahu tlačiva vyžaduje predchádzajúci súhlas asociácie. Originál uvedeného tlačiva údaj o zavinení účastníkov dopravnej nehody neobsahuje. Dve poisťovne na poistnom trhu a SKP na svojich tlačivách údaj o zavinení neuvádzajú (ostatných 8 poisťovní údaj uvádza). Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 11 ods. 2 zákona je v rozpore sa medzinárodne uznávanou ochranou autorských práv. Autorské právo k tlačivu prislúcha jedine Európskej asociácii poisťovní. Poisťovne v žiadnom inom členskom štáte taký údaj na svojich tlačivách neuvádzajú!
Okrem toho, ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. je okrem toho v rozpore s vyššie citovaným ustanovením § 5 ods. 2 cit. zákona. Ustanovenie § 11 ods. 2 cit. zákona totiž nabáda účastníka nehody (vodiča), aby riešil svoje zavinenie vo vzťahu k nehode a uznali tým svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu, ale na druhej strane ustanovenie § 5 ods. 2 cit. zákona môže zbaviť poisteného poistnej ochrany, keď uzná svoju zodpovednosť za škodu priamo pri nehode bez toho, aby si predtým vyžiadal súhlas poisťovne s týmto uznaním.
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA:
Navrhujeme zmeniť v ustanovení § 11 zákona zmeniť poradie odsekov 6 až 8 zmeniť aj ich obsah. Konkrétne: vrátiť terajší odsek 7 pred odsek 6. Zmeniť znenie terajšieho odseku 6 tak, že v písm. b) sa namiesto slovného spojenia „písomné vysvetlenie dôvodov“ uvedenie spojenie „odpoveď na všetky body jeho žiadosti“. Navrhujeme preformulovať odsek 8 takto: „Ak poisťovateľ nesplnil povinnosť podľa odseku 6, zvyšuje sa suma poistného plnenia, ktorého sa omeškanie poisťovateľa týka, o úrok z omeškania.“ Súčasne navrhujeme vrátiť do ustanovenia § 11 zákona pôvodné ustanovenie o povinnosti poisťovateľa zaplatiť poškodenému preddavok na poistné plnenie tohto znenia: „V prípade, ak prešetrovanie poisťovateľa potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť nemohlo byť skončené do jedného mesiaca po tom, ako sa poisťovateľ dozvedel o vzniku poistnej udalosti, je poisťovateľ povinný poskytnúť poškodenému na základe jeho písomnej žiadosti primeraný preddavok.“
Ad a) Podľa čl. 22 smernice 2009/103/ES bola členským štátom uložená povinnosť transponovať do svojej národnej právnej úpravy úpravu, ktorá mala zabezpečiť účinný a efektívny dohľad nad tým, aby poisťovatelia a likvidační zástupcovia svoju povinnosť vybaviť škodovú udalosť spôsobom a v lehotách, ako je uvedené v cit. ustanovení smernice, splnili lege artis. Splnenie tejto povinnosti mal členský štát podporiť systematickými správnymi sankciami tak ako je uvedené v smernici. SR opomenula túto povinnosť príslušného orgánu vo vzťahu k poisťovniam výslovne upraviť. Dôsledkom tejto skutočnosti je, že splnenia povinností uložených poisťovniam v smernici a v samom zákone (§ 11 ods. 6 až 8) sa musia domáhať samotní poškodení podávaním niekoľkých sto žalôb ročne proti poisťovniam, lebo zo strany štátu sa im neposkytuje žiadna právna ochrana. SR nezaviedla žiadne sankcie za neplnenie uvedenej povinnosti poisťovňami ako to vyžaduje čl. 22 smernice 2009/103/ES a nezabezpečila ani účinnú ochranu, na ktorú majú poškodení ako finanční spotrebiteľa podľa práva EÚ nárok.
Odôvodnenie
SR nepresne a neúplne transponovala právnu úpravu o povinnosti poisťovateľa vybaviť škodu v primeranej lehote a spôsobom uvedeným v čl. 22 bodu 1 smernice 2009/103/ES. V rozpore so záujmami obetí dopravných nehôd vypustila zo zákona povinnosť poisťovateľa zaplatiť za stanovených podmienok preddavok na poistné plnenie. Pokiaľ ide o nesprávnu transpozíciu smernice, tá sa týka:
- neupravenia povinnosti členského štátu „primeranými, účinnými a systematickými alebo im rovnocennými správnymi sankciami podporiť splnenie povinnosti“ poisťovateľmi a likvidačnými zástupcami, aby poisťovatelia a likvidační zástupcovia vybavili pohľadávku poškodeného spôsobom a v lehotách uvedených čl. 22 smernice 2009/103/ES,
- povinnosti poisťovateľa riadne odôvodniť odmietnutie poskytnutia poistného plnenia poškodenému a
- povinnosti poisťovateľa zaplatiť úroky z omeškania, ak poisťovňa včas nevybaví nárok poškodeného na náhradu škody
Ad a) Podľa čl. 22 ods. 1 písm. b) smernice 2009/103/ES je poisťovňa povinná dať poškodenému v lehote „odôvodnenú odpoveď na body žiadosti poškodeného“. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona je poisťovateľ povinný poskytnúť poškodenému „písomné vysvetlenie dôvodov“. V praxi sa toto ustanovenie vykladá tak, že poisťovateľ môže uviesť akékoľvek dôvod a nie je povinný reagovať na jednotlivé body žiadosti poškodeného tak ako to čakáva vyššie uvedené ustanovenie smernice. Poisťovne to robia aj preto, aby v prípadnom súdnom konaní mohli uplatniť aj iné dôvody aj keď podľa § 797 ods. 4 OZ dôvod omietnutia plnenia nemôže poisťovateľ dodatočne meniť.
Do dôvodovej správy k vyššie uvedenému návrhu odporúčame uviesť: „Písomné odôvodnenie poisťovateľa o odmietnutí poistného krytia musí byť stručné, výstižné a následne preskúmateľné súdom. Účelom písomného odôvodnenia poisťovateľa je poskytnúť poškodenému orientáciu pre jeho ďalší postup.“
Ad b) Slovenský zákonodarca medzi ustanovenie § 11 ods. 8 ZPZP o povinnosti poisťovateľa platiť úroky z omeškania a ustanovenie o povinnosti poisťovateľa vybaviť vec v trojmesačnej lehote (§ 11 ods. 6 ZPZP) zákonodarca nesystematicky vsunul ustanovenie § 11 ods. 7 ZPZP, ktoré sa týka splatnosti poistného plnenia. Odseky 6 a 8 mali za účel riešiť transpozíciu vyššie uvedeného článku smernice 2009/103/ES. Ustanovenie § 11 ods. 7 ZPZP o splatnosti poistného plnenia bolo v zákone od jeho prijatia. Preto napr. český zákonodarca tento odsek nechal na pôvodnom mieste a za neho zaradil nové transponované odseky.
Výsledkom tohto chaotického usporiadania odsekov bolo, že súdna prax spojila splatnosť poistného plnenia s povinnosťou poisťovne platiť úroky z omeškania nielen s ustanovením § 11 ods. 6, ale najmä s ustanovením § 11 ods. 7 ZPZP, čím sa zmaril účel sledovaný smernicou a bola umelo vytvorená legislatívna prekážka pre eurkonformný výklad príslušných transponovaných ustanovení zákona. Zákonodarca sa dopustil lapsus, keď si neuvedomil, že ustanovenie § 11 ods. 8 ZPZP o povinnosti poisťovateľa platiť úroky z omeškania má priamu nadväznosť na ustanovenie § 11 ods. 6 ZPZP, nie však na ustanovenie § 11 ods. 7 ZPZP. Opätovne treba pripomenúť, že ustanovenie § 11 ods. 7 ZPZP nie je výsledkom transpozície motorových smerníc, bolo prevzaté z obdobného ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 797 ods. 3) už pri prijatí zákona č. 381/2001 Z. z.
Uvedené zmätočné usporiadanie odsekov spôsobilo, že súdy priznávali poškodeným úroky z omeškania v prípadoch, keď ich nárok poisťovateľ odmietol až od právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Napr. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo/145/2017 uviedol, že „povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaná by sa do omeškania mohla dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá jej bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody.“ Nápravu vykonal až v nálezoch sp. zn. III. ÚS 309/2020-33 a sp. zn. III. ÚS 215/2020-36, keď nesprávnu textáciu zákona preklenul eurokonformným výkladom, keď uviedol, že poškodený má právo na úroky z omeškania už po uplynutí trojmesačnej lehoty uvedenej v § 11 ods. 6 ZPZP. Nie je však úlohou súdov naprávať chyby zákona.
Okrem uvedeného smernica 2009/103/ES sleduje účel, aby poisťovateľ, ktorý nevybaví nárok poškodeného včas bol povinný platiť úroky z omeškania automaticky už po uplynutí 3. mesačnej lehoty. Jednoznačne to vyplýva z právnych úprav iných členských štátov (pozri § 9 ods. 4 českého zákona: (4) Nesplnil-li pojistitel povinnost podle odstavce 3, zvyšuje se částka pojistného plnění, jehož se prodlení pojistitele týká, o úrok z prodlení.
Navrhujeme v § 11 ZPZP vrátiť odsek 7 pred terajší odsek 6. A súčasne preformulovať § 11 ods. 8 ZPZP podľa vzoru českého zákona: „Ak poisťovateľ nesplnil povinnosť podľa odseku 6, zvyšuje sa suma poistného plnenia, ktorého sa omeškanie poisťovateľa týka, o úrok z omeškania.“
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA:
K návrhu nového znenia § 12
Odôvodnenie
Z navrhovaného novelizovaného znenia PZP vyplýva zhoršenie postavenia poistených a ich ochrany práv ako finančných spotrebiteľov. Už aktuálne § 12 prináša značnú právnu neistotu, nakoľko poisťovatelia svojvoľne vykladajú a aplikujú možnosť uplatnenia regresu, a to neraz až do celej výšky poskytnutého plnenia (100%). Regresný nárok sa nemá používať úplne svojvoľne či automaticky, môže sa účinne použiť len s prihliadnutím na také konanie poisteného, ktoré má preukázateľný vplyv na vznik škody u poisťovateľa či v prípade, ak prípadné porušenie povinnosti poisteného bolo v príčinnej súvislosti s povinnosťou poisťovne plniť. Výška regresu dokonca nesmie byť v neprimeranom rozsahu a musí zohľadňovať majetkové a finančné pomery regresovaného.
V súlade s § 3 Obč. Zákonníka v platnom znení
(1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi
(2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
V zmysle nálezu ÚS SR z 31. 01. 2019 (IV.ÚS377/2018):
„Regresná náhrada má plniť výchovný a nie likvidačný účel a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody. Skúmanie pomerov toho, kto škodu spôsobil umožní primerane určiť výšku regresnej náhrady tak, aby plnila výchovný (odstrašujúci) účinok a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola príliš nízka (keď nenaplní svoj účel) a na druhej strane, aby nebola (ekonomicky) likvidačná.“
Ústavný súd k uvedenému dodáva, že je to práve otázka proporcionality, ktorú je potrebné skúmať zo strany všeobecného súdnictva, pričom uplatnenie regresu jednoznačne musí byť zo strany poisťovateľa riadne zdôvodnené. Povinnosťou účastníkov právneho vzťahu je dodržiavať zákonné a zmluvné záväzky, no súčasne musia všetci zainteresovaní konať fair. Právo v sebe musí mať aj aspekt empatie, pričom priznávanie obdobných nárokov ako v posudzovanej veci môže často narážať na samú podstatu dobrých mravov.“
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA:
K bodu 15 návrhu
V návrhu nového znenia § 15 ods. 2 zákona navrhujeme vypustiť písmeno b) z dôvodu obmedzovania práva poškodeného na náhradu škody.
Odôvodnenie
V písmene b) tohto ustanovenia sa stanovuje ako podmienka uplatnenia nároku proti poisťovateľovi, aby bolo prípojné poistenie poistené. Táto podmienka je uvedená v zákone nadbytočne, lebo keby prípojné vozidlo nebolo poistené, potom by sa poškodený logicky nemohol obrátiť na poisťovateľa tohto vozidla. Z toho dôvodu napr. návrh českého zákona obsahuje túto dikciu: (4) V případě újmy způsobené soupravou vozidel sestávající z tažného vozidla a přípojného vozidla podléhajícího pojištění odpovědnosti, má poškozený právo na pojistné plnění proti pojistiteli, který sjednal pojištění odpovědnosti z provozu přípojného vozidla, nelze-li údaje k tažnému vozidlu zjistit. Ani z návrhu českého zákona nevyplýva ďalšia podmienka pre uplatnenie priameho nároku proti poisťovateľovi prívesu.
Na druhej strane návrh zákona nerieši situáciu, keď identifikovať možno iba prípojné vozidlo, ale to nie je poistené. Preto navrhujeme prevziať vyššie uvedený text z návrhu českého zákona
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA:
Okrem zmeny textácie § 15 ods. 2 navrhujeme doplnenie § 15 zákona č. 381/2001 o novú odsek tohto znenia:
„(2) Poistený má právo, aby mu poisťovateľ nahradil vyplatenú sumu náhrady škody poškodenému v rozsahu, v akom by bol poisťovateľ povinný vyplatiť poistné plnenie poškodenému.“
Odôvodnenie
V praxi sa často stáva, že si poškodený uplatní nárok na náhradu škody iba poistenému v civilnom sporovom konaní alebo že trestný súd zaviaže poisteného na náhradu škody poškodenému. Zákonná právna úprava však neupravuje právo poisteného na náhradu vyplatenej sumy poškodenému proti poisťovateľovi. Poisťovatelia z dôvodu absencie výslovnej právnej úpravy odmietajú poistenému refundovať vyplatené sumy. Poistený si preto musí často uplatňovať náhradu vyplateného plnenia žalobou proti poisťovateľovi, ale v mnohých prípadoch poisťovne uplatnia námietku premlčania a celá ťarcha škody zostáva na poistenom. V rozsudkoch súdov v súvislosti s takýto žalobami súdy často poukazujú na to, že ide o medzeru v zákone č. 381/2001 Z. z. Túto medzeru možno preklenúť iba výslovnou právnou úpravou tak ako je to vyššie navrhnuté.
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA:
K § 15a zákona – právne postavenie likvidačných zástupcov (ďalej tiež ako „LZ“). SR smernicu 2009/103/ES vo vzťahu k likvidačným zástupcom premietla do zákona č. 381/2001 nesprávne a neúplne.
Navrhujeme úpravu, ktorá by jasne rozlišovala medzi LZ, ktorí pôsobia na území SR a LZ, ktorých menujú domáce poisťovne v iných členských štátoch. Zákon nemá žiadne ustanovenie o dohľade nad LZ ako to vyžaduje smernica 2009/103/ES.
Odôvodnenie
Právna úprava likvidačných zástupcov v § 15a zákona je neprehľadná.Právne postavenie likvidačných zástupcov upravuje § 15a zákona, bez toho, aby jasne a zrozumiteľne (zrkadlovo) rozlišoval medzi likvidačnými zástupcami, ktorých menuje domáci poisťovateľ a likvidačnými zástupcami, ktorí pôsobia na území SR a jednajú s poškodenými, ktorým sa stala škoda na území iného členského štátu, ale na území SR majú miesto obvyklého pobytu. Právna úprava by mala rozlišovať medzi uvedenými druhmi likvidačných zástupcov a túto problematiku upraviť zrkadlovo tak ako je to v českom zákone (pozri § 9a a až 9c českého zákona).
Zákon č.. 381/2001 Z. z. nemôže ukladať povinnosti LZ, ktorí pôsobia na území iných členských štátov. Také povinnosti môže zákon č. 381/2001 Z. z. ukladať iba LZ, ktorí pôsobia na území SR. Z právnej úpravy však táto skutočnosť priamo ani nepriamo nevyplýva. Dôvodom toho je,zákon nerozlišuje medzi uvedenými druhmi likvidačného zastúpenia. Právna úprava je z tohto hľadiska metúca a neprehľadná.
Podľa čl. 40 recitálu smernice 2009/103/ES členský štát je povinný zabezpečiť „aby poisťovňa mala svojho zástupcu v štáte, kde má poškodená osoba trvalý pobyt, je vhodné zaručiť, že poškodená osoba bude mať osobitné právo na rýchle poskytnutie poistného plnenia. Preto by sa do vnútroštátneho práva mali zaviesť primerane účinné a systematické finančné alebo rovnocenné administratívne sankcie – ako sú súdne zákazy v kombinácii so správnymi pokutami, pravidelné hlásenie sa dohliadajúcim orgánom, kontroly na mieste, uverejnenie v národnom úradnom vestníku a v tlači, dočasné pozastavenie činnosti spoločnosti (zákaz uzatvárania nových zmlúv na určité obdobie), vymenovanie osobitného zástupcu dohliadajúcich orgánov zodpovedného za monitorovanie, či sa podnikateľská činnosť vykonáva v súlade so zákonmi o poistení, odobratie povolenia na vykonávanie takejto podnikateľskej činnosti, sankcie pre riaditeľov a manažment – pre prípad, že poisťovňa alebo jej zástupca si neplní povinnosť náhrady škody v primeranej lehote.“
SR uvedenú povinnosť členského štátu vo vzťahu k LZ nepremietla do žiadneho právneho predpisu a dostala sa tak do rozporu so smernicou 2009/103/ES.
Okrem uvedeného právna úprava nerobí rozdiel medzi likvidačným zástupcom podľa smernice 2009/103/ES a škodovým zástupcom poisťovateľa podľa smernice EP a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II). Ak poisťovňa neurčí zástupcu, členské štáty môžu dať súhlas likvidačnému zástupcovi vymenovanému v súlade s článkom 4 smernice 2000/26/ES, aby prijal funkciu zástupcu uvedenú v čl. 151 ods. 1 škodového zástupcu. Zákon č. 381/2001 Z. z. a zákon o poisťovníctve 35/2019 Z. z. ignorujú rozdiely medzi likvidačným zástupcom a škodovým zástupcom. Do zákona č. 381/2001 Z. z. ani do zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve nebola právna úprava škodového zástupcu premietnutá(v Rakúsku bol tento inštitút transponovaný do dvoch samostatných ustanovení: škodového zástupcu (Schadenregulierungsvetreter) upravuje v § 31 zákona o PZP (KHVGesetz) a právne postavenie likvidačného zástupcu Schadenregulireungsbeauftragter) upravuje § 29b KHVG. Z právnej úpravy nevyplýva, či zákonodarca nesprávne transponoval smernicu o Solvency II alebo smernicu 2009/103/ES.
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA:
K § 19 ods. 1 – vykonávací predpis
Navrhujeme doplniť za súčasné znenie ods. 1 nasledovné znenie: „Vykonávací predpis vydáva každoročne k 31. marcu Ministerstvo vnútra SR“.
K § 19 ods. 2 – nepoistené vozidlá/ poistný garančný fond
Navrhujeme zavedenie efektívneho inštitútu/opatrenia vo forme zadržania vodičského preukazu alebo zadržania osvedčenia o evidencii vozidla vo vzťahu k osobám bez poistenia zodpovednosti
Odôvodnenie
Obdobný inštitút, napr. vo vzťahu k zanedbaniu výživného (na jednotlivca, resp. úzky okruh oprávnených) pozná aj zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj ako „EP“), konkrétne v § 43a ods. 1 písm. b) resp. písm. c) EP.
Napriek tomu, že je PZP povinné, počet vozidiel bez PZP každoročne rastie, pričom pre rok 2022 bolo evidovaných až 61.249 nepoistených vozidiel, čo v konečnom dôsledku v zásade predstavuje riziko pre ostatných účastníkov cestnej premávky pri uplatňovaní svojich zákonných nárokov a zároveň neúmerne zaťažuje poistný garančný fond výdavkami na škody spôsobené nepoistenými vozidlami, nakoľko poistný garančný fond je vystavený väčším rizikom práve z dôvodu navyšovania čím vystavuje riziku poistný garančný fond, ktorý sa zaťažuje nepoistenými vozidlami.
Sankcia vo forme pokuty (§19 a nasl. PZP) sa zdá byť v súčasnosti málo efektívna a neúčelná, nakoľko vymožiteľnosť príslušnými okresnými úradmi, a to hlavne z kapacitného hľadiska, nie je vysoká. Okresné úrady pritom nemajú jednotnú metodiku vo vzťahu k udeľovaniu výšky pokuty a riadi sa akousi svojvôľou.
Rovnako je dôležité uviesť, že účinným znížením počtu nepoistených vozidiel (a teda zvýšením počtu poistených vozidiel), ktoré sú v prevádzke sa:
- zvýši právna istota u poctivých poistených – prevádzkovateľov (viac ako 2,5 mil.)
- zvýši sa výber poistného (zároveň sa zlepší rozloženie rizika v PZP pre poisťovne)
- klesnú nároky na náhrady z garančného fondu
- zníži sa byrokracia a povinnosti na strane okresných úradov
- podľa vzoru iných krajín (napr. ČR) by sa utvoril priestor pre tzv. „fond zábrany škôd“, ktorý by umožnil financovať prevenciu, aktivity v oblasti dopravy, dopravnej výchovy, osvety i lepšie financovanie záchranných zložiek
Zavedenie opatrenia zvýši výber osobitného odvod 8% z poistného PZP pre štát (odhad pri súčasnom spôsobe výberu, počte nepoistených vozidiel a cenách PZP) o viac ako 5 mil. EUR/ročne. To má priaznivý vplyv na štátny rozpočet.
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA:
K bodu 35 návrhu – samostatný likvidátor poistných udalostí
Navrhujeme pojem „samostatný likvidátor poistných udalostí“ zo zákona buď vypustiť alebo výslovne definovať.
Odôvodnenie
Podľa citovaného ustanovenia môže SKP poveriť vybavovaní poistných udalostí samostatného likvidátora poistný udalostí. Návrh zákona používa pojem, ktorý náš právny poriadok nepozná. Zrejme ide o prevzatie termínu z českého práva (právnu úpravu samostatných likvidátorov poistných udalostí v ČR upravuje živnostenský zákon vo forme viazanej živnosti) . Zo zákona č. 381/2001 Z. z. nevyplýva, kto a za akých podmienok môže vykonávať funkciu „samostatného likvidátora poistných udalostí“. Ak zákon č. 381/2001 Z. z. chce tento pojem používať, mal by ho vymedziť v § 2.
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA:
K § 23 – Kontrolná komisia
Navrhujeme prinavrátiť znenie ods. 3 na „Kontrolná komisia má piatich členov“ a doplniť následný text: „pričom 2 členov menuje Národná banka Slovenska“.
Zároveň z ods. 5 upraviť nasledovne: Svoje zistenia oznamuje kontrolná komisia zhromaždeniu členov, správnej rade a Národnej banke Slovenska. Správna rada je ich povinná bez zbytočného odkladu prerokovať a o prerokovaní a o prijatých opatreniach informovať zhromaždenie členov, kontrolnú komisiu a Národnú banku Slovenska.
Odôvodnenie
V prípade menovania 2 členov Kontrolnej komisie zo strany NBS nie je ďalej potrebné informovať NBS o svojich zisteniach, nakoľko sa daní zástupcovia NBS priamo budú podieľajú na kontrolnej činnosti prostredníctvom účasti v Kontrolnej komisii.
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA:
K § 24 zákona – tvorba poistného garančného fondu
Odôvodnenie
Výnosy pokút pre neuzatvorenie poistnej zmluvy PZP príjmom výhradne štátneho rozpočtu, hoci za poistné plnenie za škodu spôsobenú nezistenou, resp. nepoistenou osobou poskytovaného z poistného garančného fondu, tvoreného riadnymi a mimoriadnymi príspevkami jednotlivých poisťovateľov a poistným riadne poistených, zodpovedá kancelária, ktorá má tento fond v správe a zo štátneho rozpočtu do tohto fondu neplynú žiadne príspevky?
V zmysle § 24 ods. 1 PZP sa poistný garančný fond tvorí z príspevkov členov kancelárie podľa § 20 ods. 5 PZP, z mimoriadnych príspevkov podľa § 20 ods. 6 PZP a z poistného podľa § 16 PZP.
V zmysle § 24 ods. 2 PZP kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu
- na zdraví a náklady pri usmrtení spôsobené prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba,
- spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti,
- spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej zodpovednosť za túto škodu je poistená u poisťovateľa, ktorý v konkurznom konaní alebo v likvidácii,
- spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej zodpovednosť za túto škodu je poistená podľa § 16 ods. 1,
- spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla vodičom, ktorému nevzniká pri prevádzke tohto motorového vozidla na území Slovenskej republiky povinnosť uzavrieť hraničné poistenie,
- vzniknutú poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci a spôsobenú prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, ak bola súčasne týmto motorovým vozidlom spôsobená ťažká ujma na zdraví alebo usmrtenie,
- spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo do Slovenskej republiky odoslané z iného členského štátu, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:
- na toto motorové vozidlo nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti,
- nebolo tomuto motorovému vozidlu v Slovenskej republike pridelené evidenčné číslo,6aa) osobitné evidenčné číslo6ab) alebo zvláštne evidenčné číslo,
- ku škodovej udalosti došlo v lehote 30 dní odo dňa prevzatia motorového vozidla kupujúcim.
V zmysle § 19 ods. 1 PZP Okresný úrad tomu, kto podľa § 3 ods. 1 PZP neuzavrie poistnú zmluvu, uloží pokutu od 50 eur do 5 000 eur.
V zmysle § 19 ods. 2 PZP Okresný úrad na základe oznámenia kancelárie podľa § 25 ods. 3 vyzve bez zbytočného odkladu toho, kto má podľa § 3 ods. 1 povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, aby do siedmich pracovných dní od doručenia výzvy predložil doklad preukazujúci existenciu poistenia zodpovednosti.
V zmysle § 19 ods. 6 PZP sú aktuálne výnosy z pokút výhradne príjmom štátneho rozpočtu.
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA:
K § 24a zákona – inštitút náhradného poistného plnenia
Navrhujeme jasne rozlíšiť medzi náhradným poistným plnením vo vzťahu ku škodám, ktoré vznikli na území iného členského štátu a náhradným poistným plnením vo vzťahu ku škodám, ktoré neboli vybavené spôsobom uvedeným v § 11 ods. 6 zákona.
Odôvodnenie
Inštitút náhradného poistného plnenia vo vzťahu ku škodám z prevádzky motorových vozidiel, ktoré vznikli na území iných členských štátov zaviedla smernice 2000/26/ES a bol prevzatý i do smernice 2009/103/ES. Táto úprava sa podľa týchto smerníc mala pôvodne vzťahovať na vybavovanie škôd likvidačnými zástupcami poisťovní, ktoré poistili škodcu a škoda vznikla na území iného členského štátu ako je štát miesta pobytu poškodeného. Náhradným splniteľom dlhu je poistný garančný fond štátu, v ktorom pôsobí likvidačný zástupca poisťovne a poškodený má v tomto štáte miesto svojho bydliska (sídla).
Členské štáty, ktorá transponovali čl. 24 smernice 2009/103/ES do svojej národnej právnej úpravy sa rozhodli, že inštitút náhradného poistného plnenia prevezmú aj vo vzťahu k domácim škodám (škody, ktoré na území členského štátu spôsobia poškodeným s bydliskom v štáte nehody vozidlami poistenými v domovskom štáte poškodeného). Právna úprava náhradného poistného plnenia má nadväzovať na úpravu lehôt, v ktorých sa mali vybaviť škodové udalosti (pozri § 11 ods. 6 ZPZP).
Slovenský zákonodarca uvedený zámer splnil tak, že zmiešal do jedného ustanovenia obe možné situácie, teda škody, ktoré vznikli na území iného členského štátu s domácimi škodami.
Vznikla z toho neprehľadná právna úprava, ktorá zneistila poškodených. Z ustanovenia § 24a zákona č. 381/2001 Z. z. jasne a zrozumiteľne nevyplýva, ako má poškodený postupovať pri uplatnení nároku voči SKP ako garančného fondu, keď poisťovateľ nesplní svoju povinnosť vybaviť škodu v rámci lehoty a spôsobom uvedeným v § 24a ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.
Navrhujeme upraviť inštitút náhradného poistného plnenia zrkadlovo v samostatných ustanoveniach, aby bolo jasné, ako má poškodený postupovať v prípade
- keď mu škoda vznikne na území iného členského štátu a nárok na náhradu škody uplatní doma (v mieste svojho bydliska) proti likvidačnému zástupcovi poisťovateľa škodcu a následne keď likvidačný zástupca nekoná podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. alebo nebol vymenovaný prostredníctvom náhradného poistného plnenia proti SKP,
- keď škodu na území SR poškodenému spôsobí vozidlo poistené v SR a poškodený si bude môcť po uplynutí lehoty uvedenej v § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. uplatniť nárok voči SKP.
Súčasná právna úprava uvedená v § 24a zákona je neprehľadná a nerešpektuje princíp ochrany záujmov poškodeného, ktorý mal byť pretavený do zákona č. 381/2001 Z. z.
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA:
K § 25 znenia ZPZP – zavedenie registra škôd
Navrhujeme zaviesť „register škôd“, ktorý by evidované údaje o škodovom priebehu a miere zavinenia/ spoluzavinenia na škodovej udalosti elektronicky sprístupnil aj iným subjektom ako sú poisťovatelia.
Odôvodnenie
V registri škôd je potrebné evidovať a elektronicky sprístupniť údaje o škode, miere zavinenia pri nahlásenej škodovej udalosti aj iným subjektom. Dôvodom je prístup pre sprostredkovateľov poistenia (napr. tzv. internetové „porovnávače cien“ PZP) alebo iné subjekty. Údaje o škodových udalostiach majú význam nie len pre samotných poisťovateľov. Takým údajom môže byť napríklad škodový priebeh, zavinenie/ spoluzavinenie. Údaje sú všeobecne využiteľné v rámci procesu predzmluvného rokovania so záujemcami o uzatvorenie PZP ale aj pre poistených a poškodených (v procese likvidácie poistnej udalosti). Využitie údajov z registra škôd by zrýchlilo, zjednodušilo a spresnilo proces tvorby ponuky poistenia a všeobecne celého predzmluvného jednania distribútora s klientom. Prístup do registra škôd môže maž komerčný charakter.
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA:
V § 4 ods. 2 písm. a) súčasného znenia ZPZP navrhujeme premietnuť valorizáciu nároku pozostalých po poškodenom na náklady pomníka ako nákladu pri usmrtení priameho poškodeného
Odôvodnenie
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) ZPZP má aktuálne poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.
Podľa § 449 ods. 2 OZ sa pri usmrtení uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.
Podľa § 2 ods. 2 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka sa náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky a na úpravu hrobu uhrádza do výšky 663,88 eur.
Nárok vo výške 663,88 eur predstavuje sumu pôvodných 20.000,00 SKK, ktoré boli určené ako oprávnený nárok ešte predmetným nariadením v pôvodnom prvotnom znení z r. 1995, teda nárok nebol valorizovaný už 28 rokov, pričom náklady na zriadenie pomníka, náhrobnej dosky alebo na úpravu hrobu v danom časovom horizonte sa v značnej miere znásobili, a to napr. už len samotnou infláciou.
Predkladateľ:
SAOPP – Slovenská asociácia na ochranu práv poškodených, občianske združenie
IČO: 54 898 218, Ožvoldíková 2002/ 8, 841 02 Bratislava
Mgr. Martin Virčík, tajomník
Za predkladateľa (konzultačný tím):
Ing. Oliver Borko
JUDr. Imrich Fekete, CSc.
Ing. Eva Stoklásová
Mgr. Ing. Rastislav Valkovič
Ing. Branislav Vaniher
Bc. Dalimil Hatok, predseda